Architektúra transparentnosti: Dávid vs Goliáš na finančnom trhu

Buzzword dnešnej doby – transparentnosť. Vidíme všetkých, všade a pri všetkom. Je to výhoda, či nevýhoda? Aké sú výhody a nevýhody v umení boja s obrami? Túto architektúru si v obrysoch načrtneme.

Kto drží v ruke prak?

Rok 2008 a finančná kríza, ktorá ochromila základ finančného trhu – dôveru. Inštitúcie stratili sebakontrolu a hranice medzi správnym a nesprávnym, dobrým a zlým. Kríza tento spôsob, akým operovali, naplno odhalila. Bez rozdielu. Dotklo sa to ako obchodných spoločností, korporácií, tak i regulátorov. Verejnosť donútila vládu prevziať iniciatívu a tým došlo k vychýleniu kyvadla,  ako reakcia na dnes už známu štvorčlenku: too big to fail – too big to restructure – too big to manage - too big to jail. Vládne regulačné orgány prešli do ofenzívy. Začali sa vyšetrovania, sprísňovali sa štandardy. Posilnilo sa postavenie Whistleblowerov. Pre účinné vyšetrovanie sa zaviedli aj motivačné odmeny pre ohlasovateľov protiprávnej činnosti.

Keď to vyzeralo na nové equlibrium a možnosť, že legislatívne snahy nebudú dotiahnuté do výsledku, transparentnosť sa opäť prihlásila o slovo. A tak prišiel škandál s medzibankovou sadzbou najmä LIBOR a EURIBOR. V týchto prípadoch prišlo aj na trestné obvinenia zodpovedných riaditeľov a manažérov (napr. Barclays). Vysoké finančné sankcie ako súčasť vylepšenia rozpočtov sú len tou povestnou čerešničkou. Situácia sa však už nedala zvrátiť. Vlády pristúpili k zostrovaniu legislatívy v otázkach prania špinavých peňazí, sankcií a účinného vymáhania, ako i podpory compliance management systémov. V USA došlo k preformulovaniu metodiky stíhania korporácií za trestnú činnosť bielych golierov.   

A potom sa objavili Panama Papers. Vyniesli na svetlo sveta previazanosť bohatých, mocných a niektorých inštitúcii z finančného sektora, ktoré aktívne postupovali v napĺňaní ich požiadaviek. A toto vyústilo v reakčnú masu: nový legislatívny optimizmus. Na pretras sa dostal neuralgický bod systému – daňové raje a nespolupracujúce jurisdikcie. Európska Únia aj vo svetle nadchádzajúceho Brexitu, kedy veľká časť daňových rajov sa nachádza pod britskou jurisdikciou, vydala zoznam nespolupracujúcich, resp. čiastočne spolupracujúcich jurisdikcií. Nebol to však koniec.

Poslušne hlásim.

Všemocná regulácia nepozná mieru a hranice, najmä ak má verejnú podporu založenú na nedôvere. O slovo sa prihlásila novelizácia prostredníctvom smernice č. 2014/95 o reportingu pre spoločnosti nad 500 zamestnancov, podľa ktorej výkazy musia obsahovať aj informácie o dodržiavaní ľudských práv, boja proti korupcii a úplatkárstvu. Nová regulácia podnietila aj vznik nových štandardov v podobe ISO 19 600 – Compliance Management Systems. Na tento dátový vstup nadviazala 4. Smernica AML 2015/849 a sprievodné nariadenie 2015/847 ktoré sprísnili reguláciu prania špinavých peňazí. Opätovne v reakcii na novú reguláciu prišlo k štandardizácii postupov v podobe ISO 37 001. Aby však vládne iniciatívy nevyprchali do stratena, transparentnosť sa prihlásila o slovo v podobe Paradise Papers. Na tento popud zareagovala vláda ako regulátor tradične: novou reguláciou. Prišlo k schváleniu 5. Smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

V základnom nastavení 5. Smernica zavádza povinnosť ustanoviť národný register držiteľov bankových a platobných účtov alebo použiť obdobný register, ak existuje, s prístupom národných orgánov pre boj s finančnou kriminalitou.

Takisto rozširuje svoju pôsobnosť aj na Fintechy a poskytovateľov služieb elektronických peňazí a digitálnych peňaženiek. Okrem toho redukuje sumu, pri ktorej je nutné vykonávať customer due dillingence na sumu 150 EUR pri nedobíjateľných peňažných inštrumentoch. V prípade platieb na diaľku je táto suma dokonca znížená na 50 eur.    

Spolu s tým ECOFIN viac-menej verejne naznačil, že vo svetle škandálov prania špinavých peňazí z Ruska skrz Estónske banky môže dôjsť aj k zostreniu regulácie cash-flow plynúceho do finančného systému. A preto si už šepkáme o 6. Smernici AML.

Tento návrh má v obrysoch zahrnutých  niekoľko úderných povinností. V prvom rade navrhuje unifikáciu 22 predikátových trestných činov a jednotnú definíciu prania špinavých peňazí. Výhovorky o lokálnom výklade použiteľné nebudú. Okrem iného, je v tomto predbežnom zozname zahrnutý aj trestný čin „cybercrime“, ktorý sa v súvislosti s prijatou národnou legislatívou ukazuje v inom svetle. Totižto, v zmysle prílohy k zákonu o kybernetickej bezpečnosti je bankovníctvo označené ako súčasť kritickej infraštruktúry v pôsobnosti tohto zákona.

V prípade vyvodzovania trestnej zodpovednosti právnických osôb bude možné v rámci respondeat superior uznať korporáciu vinnou i vtedy, ak osoba poverená kontrolou jednotlivcov, ktorých činnosť môže byť pripísaná na ťarchu korporácie, pri výkone svojej kontrolnej činnosti zlyhala.  

K naplneniu cieľa vytýčeného novými reguláciami bolo potrebné posilniť i orgány ochrany práva. Hlavne na európskej úrovni. Preto bola prijatá smernica 2017/1371, ktorá vytyčuje ochranu finančných záujmov európskych spoločenstiev prostredníctvom trestného práva a trestnej zodpovednosti právnických osôb. Podarilo sa iniciovať vznik Európskeho prokurátora, ktorý síce pôsobí vo fáze posilnenej spolupráce, ale s výhľadom rozšírenia jeho postavenia a obmedzenia „lokálneho“ vplyvu v členských štátoch. Tento posun znamenal i novú úpravu vzťahov a zamerania v rámci OLAF a EUROPOL. A Slovensko sa už tri roky snaží implementovať smernicu o rozšírenej konfiškácii majetku do svojho právneho poriadku, aktuálne sa nachádzajúcej v pláne druhého čítania, keďže dátum reportingu Európskej Komisii sa blíži. Možno si nahovárame, že k daným inštrumentom nemáme súdnu judikatúru, prípady rozhodnutia SD EU vo veciach Tarrico I + II a Gauweiler nás vrátia na zem z ilúzie pokoja a beztrestnosti. Čo zostáva dodať? Roberto Gouzieta povedal, že „nie je v našich silách zmeniť smer vetra, ale môžeme mu prispôsobiť plavbu.

 

Článok nájdete v najnovšom vydaní Trendu. 


Autor:
Sylvia Blahutová

Ďalšie novinky

Advokátsku kanceláriu Semančín & Partners nájdete v Polus Tower I, Vajnorská 100/A, Bratislava

Na vrch stránky