WHISTLEBLOWING AKO SÚČASŤ PROTIKORUPČNÝCH OPATRENÍ

WHISTLEBLOWING AKO SÚČASŤ PROTIKORUPČNÝCH OPATRENÍ PO NOVOM 

Máte už vypracovanú, alebo zaktualizovanú potrebnú dokumentáciu k oznamovaniu protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowingu? Poponáhľajte sa, do 30. septembra 2019 už nezostáva veľa času a náš tím Vám rád pomôže.

 

S účinnosťou od 1. marca 2019 sa stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky nový zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o whistleblowingu“). Uvedený zákon v celom rozsahu zrušil a nahradil dovtedy platný zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Starý zákon o whistleblowingu“). V novom Zákone o whistleblowingu bolo prijatých mnoho zmien, ktoré je potrebné reflektovať do dokumentácie a aplikovať zamestnávateľmi v praxi do 30. septembra 2019.

Niečo o whistleblowingu ako súčasť protikorupčných opatrení

Whistleblowing je dôležitým prvkom zdravej firemnej kultúry a umožňuje chrániť a zlepšovať reputáciu spoločnosti. Whistleblowing v tomto ponímaní predstavuje alebo má predstavovať účinný systém na oznamovanie protispoločenskej činnosti ako kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (napríklad korupcie, podvodu). Zamestnávateľ je povinný prešetriť všetky oznámenia o protispoločenskej činnosti, bez ohľadu na to, či sú anonymné alebo neanonymné. Úlohou novej právnej úpravy o whistleblowingu je eliminovať strach oznamovateľa protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowera,  z možného postihu zo strany zamestnávateľa a s tým tiež súvisiace negatívne zásahy do pracovného, osobného, prípadne rodinného života. Cieľom účinného zavedenia systému je tiež minimalizovať korupčné správanie subjektov v rámci spoločnosti, čo má prispieť k zvýšeniu transparentnosti a rovnako aj k zníženiu korupčných rizík. Aj napriek tomu, že v minulosti sa tomuto systému u zamestnávateľov neprikladal veľký význam a bolo nízke povedomie o význame korupčných rizík, po novom vznikol samostatný Úrad pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, na ktorý sa môžu tieto osoby obrátiť a uplatňovať svoje práva, čo prispieva tiež k vyššej miere dôvery, že konanie v dobrej viere whistleblowerov bude skutočne vypočuté a bude sa ním niekto zaoberať.

Oznamovateľ môže podať oznámenie a kvalifikované oznámenieOznámením sa rozumie uvedenie skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme. Kvalifikované oznámenie  je také, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa. S ich rozlíšením úzko súvisí aj rozsah ochrany poskytnutej oznamovateľovi.

Koho sa týka zavedenie / aktualizácia whistleblowing systému?

  • Zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 zamestnancov alebo
  • zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami.

Práve Vám vzniká povinnosť vytvoriť systém pre oznamovanie protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowing systém, a zapracovať ho do Vašich interných smerníc a aplikačnej praxe.

Medzi orgány verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami na účely Zákona o whistleblowingu patrí:

  • štátny orgán;
  • obec;
  • vyšší územný celok;
  • právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu;
  • právnická osoba založená osobou uvedenou v predošlých bodoch;
  • právnická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy.

 

Kto môže byť whistleblowerom?

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenie, orgánu alebo zamestnávateľovi (Váš zamestnanec alebo jemu blízka osoba po splnení ďalších podmienok).

Môže ním byť:

  • osoba v pracovnoprávnom vzťahu ku konkrétnemu zamestnávateľovi (ako oznamovateľ);
  • aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu  k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ;
  • aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou k zamestnávateľovi oznamovateľa;
  • aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa.

Zákonodarca tentokrát vzal do úvahy aj možné majetkové prepojenia zamestnávateľov oznamovateľa a jeho blízkej osoby, a tým im poskytol ešte väčšie záruky pred prípadným postihom zo strany zamestnávateľa.

 

Aké najväčšie zmeny nastali?

  • V prvom rade sa posilnila ochrana oznamovateľov.
  • Vznikol nový Úrad pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
  • Zmenil sa a zjednotil prístup k prijatým oznámeniam.
  • Posilnila sa ochrana spracúvaných osobných údajov dotknutých osôb (oznamovateľov  a ich blízkych osôb).
  • Určenie zodpovednej osoby.
  • Spôsob podávania oznámení.
  • Evidencia oznámení.
  • Povinné prijatie vnútorného predpisu upravujúceho postup prijímania a preverovania oznámení.
  • Rozšírenie oprávnených oznamovateľov.
  • Preukazovanie súladu vnútorného systému preukazovania oznámení v súlade so Zákonom.

 

Čo riskujete?

Za nedodržanie právnych predpisov v tejto oblasti by mohla firma doplatiť platením vysokých pokút.

Zákon definuje 3 druhy pokút:

  • pokuta až do výšky 20 000 € ak zamestnávateľ nepreukážete vnútorný systém preverovania oznámení ich evidenciu a splnenie s nimi súvisiacich povinností;
  • pokutu až do výšky 2000 € ak spravíte v rámci ochrany oznamovateľa voči nemu pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, ak sa takýto súhlas vyžaduje no neboli ste si toho vedomí, alebo postihnete oznamovateľa v súvislosti s podaním oznámenia, alebo porušíte povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa;
  • poriadkovú pokutu až do výšky 500 € od inšpektorátu práce za nesplnenie určitých povinností.

 

Čo Vám ponúkame?

Ak už máte podobnú dokumentáciu podľa Starého zákona o whitleblowingu  radi Vám ju zaktualizujeme a spravíme aj audit efektívnosti plnenia Vašich protikorupčných opatrení v praxi.  

Ak ešte žiadnu takúto dokumentáciu nemáte, radi Vám spravíme audit a pripravíme novú kompletnú dokumentáciu.

Súčasťou dokumentácie k whistleblowingu, ktorú pre Vás pripravíme je:

  • Smernica o prijímaní a preverovaní podnetov o protispoločenskej činnosti;
  • Všetky potrebné dokumenty týkajúce sa prešetrovania a evidencie podnetov, zodpovednej osoby ako:
  • Menovací dekrét o vymenovaní zodpovednej osoby / o odvolaní z funkcie /jej poverenie
  • Oznámenie o predĺžení lehoty na vybavenie oznámenia
  • Oznámenia pre oznamovateľa
  • Evidencia oznámení –záznam o prijatých oznámeniach / evidenčný list o prijatom oznámení
  • Praktické inštrukcie na vytvorenie a vedenie systému
  • Informácia pre oznamovateľov / blízke osoby o spracúvaní osobných údajov na zabezpečenie súladu s čl. 13, 14 GDPR;
  • Sprostredkovateľskú zmluvu v súlade s čl. 28 ods. 3. a nasl GDPR v prípade externej zodpovednej osoby, ktorá nie je Vaším zamestnancom;
  • Poradenstvo v rámci prípravy dokumentácie a jej implementácie

 

Prijatými opatreniami, ktoré zamestnávateľ prijme, sa má zabezpečiť primeraná úroveň a kvalita preverovania oznámení vrátane zachovávania dôvernosti, dostupnosti pre zamestnancov, ochrany osobných údajov a tiež minimalizácia korupčného správania. Sme špecialistami v oblasti osobných údajov a tak Vám spolu s dokumentáciou v oblasti whistleblowingu môžeme pomôcť aj s ochranou spracúvaných osobných údajov v tejto oblasti.

Zodpovednou osobou môže byť osoba alebo organizačná zložka spoločnosti – tzv. interný subjekt, alebo externý subjekt na základe zmluvy (napríklad advokátska kancelária). Zákon o whistleblowingu konkretizuje zodpovednú osobu len pre obce a vyššie územné celky, kde zodpovednou osobou má byť hlavný kontrolór. Nevýhodou určenia interného subjektu za zodpovednú osobu, ktorá plní dôležité úlohy zamestnávateľa v oblasti whistleblowingu je, že takáto osoba sa môže dostať do konfliktu záujmov a je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby žiadna z úloh a povinností zodpovednej osoby v zmysle Zákona o whistleblowingu neviedla ku konfliktu záujmov. Nakoľko však nemožno predpokladať čoho sa budú týkať podané oznámenia, pri internom subjekte je významné riziko, že sa do konfliktu záujmu môže dostať, napríklad v súvislosti s inou pozíciou, ktorú v spoločnosti vykonáva, alebo vykonáva, a nastane zákonné porušenie, ktoré môže mať pre zamestnávateľa nepriaznivé dôsledky.

Práve preto sa odporúča tejto situácii vyhnúť a určiť za zodpovednú osobu externý subjekt, ktorý nie je naviazaný na štruktúry firmy a pri výkone svojej funkcie vie byť naozaj objektívny a nezávislý. 

V prípade záujmu, môžeme byť tiež Vašou externou zodpovednou osobou na preverovanie prijatých oznámení a tiež poskytovanie poradenstva. Takýto postup sa odporúča, a externá advokátska kancelária ako externý subjekt, na jednej strane umožňuje oznamovateľom obrátiť sa na subjekt stojaci mimo „chápadiel“ spoločnosti a na strane druhej garantuje odbornosť vykonávania aplikačnej a právnej praxe v tejto oblasti. Advokátska kancelária sa tak môže stať externým príjemcom oznámení, o ktorom budú informovaní všetci potenciálni oznamovatelia prostredníctvom prijatých opatrení, s ktorými Vám advokátska kancelária pomôže. Možno to považovať  za jedno z účinných praktických opatrení v zmysle Zákona o whistleblowingu.

Ak sa pre nás rozhodnete, pošleme Vám na úvod krátky dotazník na vyplnenie potrebných údajov, aby sme vedeli nastaviť internú dokumentáciu v súlade s potrebami spoločnosti. 

Tešíme sa na našu spoluprácu!

 

 


Ďalšie novinky

Advokátsku kanceláriu Semančín & Partners nájdete v Polus Tower I, Vajnorská 100/A, Bratislava

Na vrch stránky