Trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho orgánu

Pri výkone funkcie štatutárneho orgánu je zrejmá povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Menej je však z pohľadu laickej verejnosti známa hranica, kedy nastáva trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho orgánu. V dnešnej časti nášho Právneho žurnálu Vám priblížime, kedy ako štatutárny orgán alebo iná zodpovedná osoba v rámci právnickej osoby môžete byť postihnutý v súvislosti s výkonom Vašej činnosti za trestný čin a ako sa takejto negatívnej skúsenosti vyhnúť.

JUDr. Vladimír Menich, advokát

Pri výkone funkcie štatutárneho orgánu je zrejmá povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Menej sú však z pohľadu laickej verejnosti známe konkrétne náležitosti odbornej starostlivosti vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu podnikania. Nepochopenie významu a nedodržanie náležitosti odbornej starostlivosti môže vo svojej krajnej podobe viesť k hranici, kedy nastáva trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho orgánu a je zahajané trestné stíhanie.

V takomto prípade sa potom stretávame s otázkami, či je zodpovedná len právnická osoba alebo napríklad konateľ. V tomto článku preto odprezentujeme odpovede, akým spôsobom ovplyvnilo postavenie štatutárneho orgánu prijatie Zákona o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Čo je to princíp pričítateľnosti a účastníctva? Čo znamená princíp subsidiarity trestného stíhania právnickej osoby? Akých trestných činov sa môže štatutárny orgán dopustiť?

Spomenieme aj vybrané rozhodnutia ESĽP, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť dopĺňajú (suplujú) formálne nedostatky Trestného poriadku z pohľadu súbežného priebehu správneho a trestného konania. V závere objasníme, akým spôsobom a na základe akého kľúča sú ukladané sankcie.

Akým spôsobom ovplyvnilo postavenie štatutárneho orgánu prijatie Zákona o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb?

Trestný zákon je koncepčné postavený na princípe vyvodzovania zodpovednosti na základe zavinenia. Spravidla sa vyžaduje úmyselne zavinenie. Zavinenie predstavuje vôľovú a rozumovú (vedomostnú) zložku ako nevyhnutný psychologický aspekt, ktorý je vlastný len fyzickej osobe (človeku). Teda z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti bolo do prijatia ZoTZP relevantným len zavinené konanie fyzickej osoby.

Na druhej strane pri právnickej osobe nemožno skúmať zložku zavinenia, nakoľko právnická osoba je umelým konštruktom práva a nemôže spáchať skutok s chladnokrvným úmyslom pomsty, v silnom citovom rozrušení, v afekte a pod.

Vzhľadom na verejnú požiadavku postihnúť závažné následky konania právnickej osoby bol zavedený do slovenskej právnej úpravy ZoTZP, hoci pri právnickej osobe sa zavinenie neposudzuje.

Avšak ZoTZP zaviedol do slovenskej právnej úpravy princíp pričítateľnosti a účastníctva a špeciálny okruh trestov, ktoré možno uložiť právnickej osobe.

Bude zodpovedný len štatutárny orgán alebo aj právnická osoba?

OČTK vyvodzujú trestnoprávnu zodpovednosť v prípade ak budú naplnené znaky trestného činu. Zodpovedanie otázky či je štatutárny orgány trestnoprávne zodpovedný, závisí od zodpovedania otázky, či osoba vykonávajúca funkciu štatutárneho orgánu naplnila obligatórne znaky trestného činu, t.j. subjekt (páchateľ), subjektívnu stránku (zavinenie, či už úmyselné alebo nedbanlivostné), objekt (ochrana konkrétneho záujmu a spoločenských vzťahov), objektívnu stránku (samotný skutok, respektíve skutkový priebeh, ktorým sa ohrozil záujem chránený zákonom). Obsah jednotlivých znakov je pri každom trestnom čine rozdielny. Či došlo k spáchaniu trestného činu je potrebné pri každom trestnom čine vyhodnocovať individuálne.

Rozhodujúcim bude predmet podnikania danej právnickej osoby, ktorý podmieňuje okruh trestných činov, ktorých sa štatutárny orgán alebo právnická osoba môžu dopustiť. Okruh trestných činov, ktorých sa môže dopustiť právnická osoba je limitovaný. Tvorí ho uzatvorený okruh trestných činov vymenovaný v § 3 ZoTZP. Okruh trestných činov, ktorých sa môže dopustiť štatutárneho orgánu tento okruh limitovaný nie je.

ZoTZP navyše zaviedol princíp subsidiarity trestného stíhania právnickej osoby(1). Trestnoprávna zodpovednosť právnickej osoby sa posudzuje v nadväznosti na konanie fyzickej osoby, pričom subsidiarita sa prejavuje v tom, že primárne a prednostne sa posudzuje trestnoprávna zodpovednosť (zavinenie) fyzickej osoby. Relevantnou skutočnosťou bude, v akom konkrétnom postavení vystupovala daná fyzická osoba.

Môžeme si to odprezentovať na konkrétnom príklade. Konateľ je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, a preto ak je v postavení zamestnávateľa zodpovedá za všetky povinnosti zamestnávateľa. V tomto nastavení môže nastať situácia, že fyzická soba (v pôsobnosti štatutárneho orgánu) bude zodpovedná za spáchanie trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného (§ 214 TZ). Aj napriek skutočnosti, že mzdu nevyplatila právnická osoba.

Uvedené je dané tým, že pri tomto konkrétnom trestnom čine môže spáchať trestný čin len fyzická osoba, nakoľko predmetný trestný čin nie je uvedený v zozname podľa § 3 ZoTZP a teda je trestným činom, ktorého sa môže dopustiť právnická osoba. Táto skutočnosť vylučuje spáchanie tohto trestného činu právnickou osobou. Právnická osoba v tomto konkrétnom prípade nemôže byť zodpovedná za daný trestný čin a zodpovedným bude konateľ - fyzická osoba.

Môže však nastať situácia, že bude spáchaný trestný čin sprenevery (§ 211 TZ), ktorý však už je uvedený v zozname podľa § 3 ZoTZP. V súlade s princípom subsidiarity trestného stíhania právnickej osoby sa v prvom rade bude vyhodnocovať trestnoprávna zodpovednosť fyzickej osoby - štatutárneho orgánu, a to na základe povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. Následne až subsidiárne sa posúdi, či je daná aj trestnoprávna zodpovednosť právnickej osoby.

Akým spôsobom sa hodnotí trestnoprávna zodpovednosť právnickej osoby?

ZoTZP do slovenskej právnej úpravy princíp pričítateľnosti a účastníctva. Ide o podmienky trestnoprávnej zodpovednosti na strane právnickej osoby.

Pre určenie, či konkrétne konanie je „pričítateľné“ právnickej osobe je potrebné v prvom rade vyhodnotiť konanie fyzickej osoby. Konkrétne, či dotyčná osoba spáchala skutok (i) v prospech právnickej osoby, (ii) v jej mene, (iii) v rámci jej činnosti alebo (iv) jej prostredníctvom. Pokiaľ je jedna z podmienok splnená, OČTK sú následne povinné detailne skúmať rozdelenie právomoci (zodpovednosti) a delegovanie úloh v rámci právnickej osoby. Konkrétne, či v súvislosti s trestnoprávnym konaním fyzická osoba konala (vystupovala) vo vzťahu k právnickej osobe v nasledovných postaveniach:

• ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
• ako osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať, napríklad ako prokurista, splnomocnenec, alebo na základe mandátnej zmluvy;
• ako osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby;
• ako osoba, ktorá u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť, t.j. skúma sa, či daná osoba má rozhodujúci vplyv na riadenie a prijímanie rozhodnutí tejto právnickej osoby;
• ako zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu.

Ak sa fyzická osoba „účastnila“ trestného činu v niektorom z týchto postavení (tzv. účastníctvo), tak spáchanie trestného činu sa pričíta(2), to znamená „transformuje“ na vrub právnickej osoby (tzv. pričítateľnosť).

Budú ukladané sankcie len právnickej osobe?

Ako sme spomenuli vyššie, platí subsidiarita trestného stíhania právnickej osoby. Subsidiarita sa následne prejaví aj pri ukladaní sankcií. Preto, ak dôjde k spáchaniu trestného činu, bude uložená samotná sankcia tak voči právnickej, ako aj fyzickej osobe v pôsobnosti štatutárneho orgánu, resp. inej osobe, ktorá konala v mene právnickej osoby. Náš názor opierame okrem iného aj o rozhodovaciu prax súdov(3).

Je daná trestnoprávna zodpovednosť za akékoľvek porušenie povinnosti?

Značné množstvo podnikateľských subjektov je pri výkone svojho predmetu podnikania zaťažené vysokou mierou právnej regulácie. Orientácia v predpisoch je často náročná. Z tohto dôvodu nie je potom prekvapujúce, ak obchodná spoločnosť poruší niektorú z povinností vyplývajúcu z noriem správneho práva, na základe čoho je následne danej právnickej osobe uložená sankcia v rámci správneho trestania.

Samozrejme, nie každé porušenie zákona (povinnosti) právnickou osobou je automaticky hodnotené ako spáchanie trestného činu, môže byť kvalifikované ako priestupok. Existujú však porušenia, ktoré sú vzhľadom na chránený verejný záujem hodnotené prísnejšie a začatiu trestného stíhania stačí formálne naplnenie znakov danej skutkovej podstaty, viď napríklad skrátenie dane a poistného (§ 276 TZ), neodvedenie dane a poistného podľa (§ 277 TZ) alebo nezaplatenie dane a poistného (§ 278).

Trestný zákon preto obsahuje určitý systém „bŕzd a protiváh“. Určitý filter, aby každý prípad porušenia práva nebol automaticky predmetom trestného stíhania a nedošlo k nadužívaniu prostriedkov trestného práva(4). Takýmto filtrom je napríklad materiálny korektív, pomocou ktorého sa menej závažné porušenia zákona (povinnosti) prejednajú v priestupkovom alebo administratívnom konaní. Možno spomenúť aj inštitút účinnej ľútosti, ktorým sa umožňuje v určitých prípadoch páchateľovi zamedziť škodlivému následku do skončenia vyšetrovania.

Ak prebehlo správne konanie, je vylúčené začatie trestného konania?

ZoTZP v tomto ohľade v ust. § 21 ods. 2 upravuje povinnosť zastaviť trestné konanie, avšak len v prípade, že dané správne konanie, respektíve rozhodnutie o správnom delikte, bolo vedené voči právnickej osobe. Právnická osoba tak má v k dispozícii efektívny nástroj na zamedzenie dvojitého postihu.

Predmetné ustanovenie však vôbec nepamätá na prípad, ak pre ten istý skutok (za ktorý sa právnickej osobe uložila pokuta v rámci správneho trestania), je následne vedené trestné stíhanie voči štatutárnemu orgánu ako fyzickej osobe.

Možnosť viesť trestné konanie voči fyzickej osobe (ako štatutárnemu orgánu) ostáva preto otvorená. Uvedené je opätovne dané odbornou starostlivosťou, čo v rámci právneho poriadku je najvyššia miera zodpovednosti (tzv. objektívna zodpovednosť), z ktorej je pomerne náročne sa vyviniť, nakoľko dotyčný zodpovedá aj za náhodu a riziko predmetu podnikania. Tým pádom aj v prípade negatívneho následku bude miera zodpovednosti voči fyzickej osobe vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu vyššia. Je teda možné, že aj keď právnická osoba bola sankcionovaná v rámci správneho konania, bude vedené trestné stíhanie aj voči fyzickej osobe – štatutárovi.

Ako sa môže fyzická osoba v pozícii štatutárneho orgánu brániť dvojitému postihu?

V ust. § 215 ods. 2 písm. b) TP je stanovené, že iné právoplatné rozhodnutie v inom konaní (vrátane správneho konania) je fakultatívnym dôvodom pre zastavenie trestného konania. Podľa spomenutého ustanovenia je výlučne na uvážení prokurátora, či trestné konanie zastaví alebo nezastaví.

Obdobne aj podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7(5) k Dohovoru platí, že nikoho nemožno stíhať a ani potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom. Citované ustanovenia sú vyjadrením zásady ne bis in idem, ktorá zakazuje konať dvakrát o tej istej veci. Problematickým však ostáva otázka výkladu „trestný čin“. Teda či aj postih v správnom konaní je na účely zásady ne bis in idem považovaný za trestný čin a či je možné zastaviť trestné konanie.

Nápomocnou je judikatúra ESĽP, v súlade s ktorou sa pojem „trestný čin“ vykladá extenzívne a nie striktne výlučne podľa trestného kódexu. Konkrétny spôsob hodnotenia bol stanovený v rozhodnutí ESĽP vo veci Engel a ďalší v. Holandsko, č. 5100/71 z 8. júna 1976.

Rozhodnutie možno považovať za prelomové, nakoľko metodika hodnotenia výkladu pojmu trestný čin sa aplikovala opakovane pod označením „Engelské kritéria“ v ďalšej rozhodovacej praxi ESĽP(6), vrátane slovenských súdov(7). Predmetné kritéria teda stanovujú poradie podmienok, za splnenia ktorých sa delikt (priestupok) bude vykladať na účel Dohovoru ako trestný čin(8).

Splnenie/nesplnenie Engelských krítérií ma však dopad na to, či sa trestné stíhanie obligátorne zastaví alebo sa len môže zastaviť.

Ak nie je splnené Engelské kritéria, je možné žiadať zastavenie trestného stíhania len na báze fakultatívnosti (o ktorom rozhoduje prokurátor).

Alebo ak mám splnené čo i len jedno z Engelských kritérií, ktoré mi hovorí, že delikt je považovaný za trestný čin, je možné požiadať o obligatórne zastavenie trestného stíhania. O obligatórne zastavenie trestného stíhania je možné požiadať, nakoľko platí prednosť medzinárodnej zmluvy v podobe Dohovoru, ktorá je vyjadrená v ust. § 9 ods. 1 písm. g) TP(9). V súlade s uvedeným platí podľa ust. § 215 ods. 1 písm. d) TP povinnosť zastaviť trestné stíhanie.

Existujú výnimky alebo možno vo vzťahu k akémukoľvek správnemu konaniu aplikovať zásadu ne bis in idem?

„Ne bis in idem“ nemožno aplikovať všeobecne na každé rozhodnutie správneho orgánu a na všetky skutky, ale len na tie, ktoré spĺňajú Engelské kritéria a majú trestnoprávnu povahu(10).

ESĽP v rozhodnutí vo veci A. a B. v Nórsko(11) však pripustil dvojité potrestanie (a to v správnom a neskôr aj v trestnom konaní), čo nepovažoval za porušenie princípu ne bis in idem(12) (t.j. spomínaného článku 4. Dohovoru).

Ne bis in idem teda nemožno aplikovať generálne vo vzťahu k akémukoľvek správnemu rozhodnutiu (postihu). Existuje viacero ďalších výnimiek. Napríklad ESLP vyňal spod pôsobnosti zásady ne bis in idem aj disciplinárne postihy.

ESĽP však generálne podotkol, že pokiaľ dôjde k dvojitému postihu, tak sankcia uložená v konaní, ktoré bolo ukončené ako prvé (napríklad správne konanie), musí byť zohľadnená v konaní, ktoré je ukončené neskôr (napríklad trestné konanie), a to tak, aby sa zabránilo neprimeranej zaťaží pri ukladaní sankcií.

Aké opatrenia môže prijať fyzická osoba v pôsobnosti štatutárneho orgánu v záujme zamedzenia tak administratívnej ako aj trestnoprávnej zodpovednosti?

Na elimináciu alebo zníženie miery zavinenia fyzickej osoby v postavení štatutárneho orgánu je vždy nevyhnutné preukázať konanie v súlade s odbornou starostlivosťou, tzn. konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Štatutárny orgán je povinný si zaobstarať a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.

Zásadným opatrením, ktoré môže prijať každý v pôsobnosti štatutárneho orgánu v záujme zamedzenia administratívnej a trestnoprávnej zodpovednosti je prevencia. Prevencia v podobe účinného nastavenia pravidiel. Môžeme hovoriť o internom systéme „bŕzd a protiváh“.

Ako sme už spomenuli, štatutárny orgán je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Preto so zohľadnením veľkosti podnikania je dôležité vyhodnotiť, či mám ako štatutárny orgán v relevantnej oblasti podnikania vhodné vzdelanie a tomu prislúchajúcu odbornosť.

Prípadne, či zamestnanci a najmä vedúci zamestnanci sú odborne spôsobilí v danej oblasti a o ich stanoviská sa môže štatutárny orgán odôvodnene oprieť. Alebo či má konateľ, resp. predstavenstvo, k dispozícii externých poradcov, napr. daňových poradcov, účtovníkov, odborne spôsobilé osoby atď. a môže sa o ich stanoviská odôvodnene oprieť. Sú títo poradcovia starostlivo určení? Ako sú nastavené zmluvy s týmito poradcami? Sú dostatočne špecifikované oblasti pôsobenia a vymedzenie úloh u zamestnancov a externých poradcov? Sú zodpovední za svoje stanoviská?

V prípade zložitých situácií, v ktorých je väčšia miera rizika, odporúčame v každom prípade zabezpečiť si stanovisko od odbornej spôsobilej osoby. Takéto stanovisko môže pre štatutárny orgán dosiahnuť zníženia miery zodpovednosti za konanie tak, že konanie sa bude posudzovať v administratívnom konaní a nie trestnoprávne.

Odporúčame, vzhľadom na veľkosť právnickej osoby, vytvoriť pre rozhodovanie štatutárneho orgánu také procesy, kde bude vždy vyhodnocované najmä

• či má štatutárny orgán v oblasti rozhodovania sám dostatočné vzdelanie a odbornosť,
• či zodpovední zamestnanci sú v danej oblasti odborne spôsobilí a o ich stanovisko sa môže štatutárny orgán odôvodnene oprieť,
• či sú k dispozícii externí poradcovia, o ktorých stanoviská sa môže štatutárny orgán odôvodnene oprieť,
• či existuje v danej oblasti relevantná rozhodovacia činnosť príslušných orgánov verejnej moci a pod. (podľa okolnosti prípadu).

Existencia procesu prevencie môže ochrániť fyzickú osobu v pozícii štatutárneho orgánu pred trestným stíhaním z dôvodu preukázania dodržania svojej odbornej starostlivosti, a teda neexistencie zavinenia ako subjektívnej stránky trestného činu.

Potrebujete sa poradiť, ako nastaviť svoj vnútorný systém prevencie, aby ste ochránili nielen svoju firmu ale aj seba ako štatutárny orgán pred trestnou zodpovednosťou?

Kontaktujte nášho špecialistu na trestné právo JUDr. Vladimíra Menicha.

---

Zoznam použitých skratiek:

Zákon o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb alebo ZoTZP - zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Trestný zákon alebo TZ - zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Trestný poriadok alebo TP - zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

OČTK – orgány činné v trestnom konaní v zmysle § 10 TP(13).

PO – právnická osoba.

Dohovor - Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

---

Poznámky pod čiarou:

(1) Podľa § 4 ods. 4 ZoTZP : „Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 [napr. štatutárny orgán] a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom podľa odsekov 1 a 2.“

(2) Pre pričítateľnosť musia byť splnené nasledovné podmienky: (i) musí byť spáchaný niektorý z trestných činov vymenovaných v ust. § 3 ZoTZP; (ii) musí byť daná účasť fyzickej osoby v rámci štruktúry PO (tzv. účastníctvo); (iii) musí byť daný určitý kauzálny nexus, teda vzťah vnútornej súvislosti a prepojenia medzi konaním fyzickej osoby k právnickej osobe – tzv. pričítateľnosť; právna doktrína z hľadiska dôležitosti preto vymedzuje túto skutočnosť ako samostatný znak trestného činu.

(3) RČR 50/2015: Ak zákon vyžaduje konkrétny alebo špeciálny subjekt, k trestnej zodpovednosti fyzickej osoby stačí, že osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene táto fyzická osoba konala. Okolnosť, že právnická osoba nemôže byť trestne zodpovedná za niektorý z trestných činov so zúženým okruhom subjektov s ohľadom na ustanovenie § 7 zákona č. 418/2011 Sb. o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim, v znení neskorších predpisov (v Slovenskej republike § 3 zákona o TZPO – pozn. autora), neznamená, že nemôže byť zodpovedná fyzická osoba konajúca za túto právnickú osobu.

(4) Právna doktrína tento fenomén označuje ako ultima ratio, teda inštitúty trestného pravá predstavujú krajné prostriedky, ktoré je žiaduce aplikovať keď je to nevyhnutné a keď zlyhali ostatné občianskoprávne inštitúty.

(5) Celé znenie článku 4 ods. 1 Protokolu č. 7: „Nikto nemôže byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci rovnakého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.“

(6) Viď napríklad Zolotukhin proti Rusku, rozhodnutie ESĽP z 10. 2. 2009, č. 14939/03, Lauko proti Slovenskej republike, rozhodnutie ESĽP z 2. 9. 1998, č. 26138/95; Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutie ESĽP z 2. 9. 1998, č. 27061/95.

(7) Často zdôrazňovaným je práve uznesenie NS SR zo dňa 10. mája 2011, sp.zn. 4 Tdo 3/2011, podľa ktorého zásadu „ne bis in idem“, resp. právo nebyť súdený́ alebo potrestaný́ dvakrát“, možno v zmysle čl. 4 Protokolu vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského právneho poriadku medzi trestne činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, a to vo všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy, a to 1. Trestný́ čin – trestný́ čin, 2. Trestný́ čin – priestupok, 3. Priestupok – priestupok, 4. Priestupok – trestný́ čin“.

(8) Aplikujú sa nasledovné kritéria:

Ad 1. Kvalifikácia deliktu podľa vnútroštátneho práva. Pokiaľ vnútroštátne právo definuje čin ako trestný, tak aj podľa Dohovoru ide o trestný čin. Zároveň však pokiaľ neplatí, že trestný čin je upravený v trestnom kódexe, platia nasledujúce dve kritéria.

Ad 2. Podľa druhého kritéria sa skúma povaha a adresnosť sankcie. Konkrétne či je sankcia adresovaná viacerým osobám alebo len špecifickému okruhu osôb. Ak nemožno trestnú povahu deliktu vyvodiť na základe druhého kritéria, stále možno aplikovať tretie kritérium.

Ad 3. Tretie kritérium skúma druh a stupeň závažnosti sankcie. Skúma sa či účelom sankcie je preventívno-represívny účinok alebo reparačná povaha.

(9) § 9 ods. 1 písm. g) TP: „Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.“

(10) Výnimku predstavujú daňové trestné činy, nakoľko v rozhodnutí ESĽP vo veci A. a B. v Nórsko – sťažnosť č. 29758/11 a 24130/11 zo dňa 15.11.2016, ELSĽ pripustil v prípadoch krátenia daní možnosť uloženia sankcie tak správnom konaní, ako aj v trestnom konaní.

(11) Rozhodnutie ESĽP A a B proti Nórsku zo dňa 15. novembra 2016 (sťažnosti č. 24130/11 a 29758/11).

(12) V záujme uceleného obrazu je žiaduce uviesť, že ESĽP v predmetnom rozhodnutí nehovorí, že ne bis in idem nemožno ďalej aplikovať, avšak stanovil ďalšie kritériá pre posudzovanie, či je v danej veci potrebné dvojité stíhanie. Hlavným kritériom, od ktorých sa posúdia ďalšie kritéria, či existuje dostatočne úzka vecná súvislosť, v záujme posúdenia totožnosti. Ďalej či jednotlivé konania sledujú vzájomne sa dopĺňajúce ciele, či je dvojkoľajnosť predvídateľná z právneho aj praktického hľadiska. Najmä či sú príslušné súbory konaní vedené takým spôsobom, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo duplicite pri zhromažďovaní a hodnotení dôkazov, a to prostredníctvom primeranej interakcie medzi rôznymi príslušnými orgánmi, aby sa zabezpečilo, že zistenie skutkového stavu v jednom súbore konaní sa zopakuje v druhom. Predovšetkým, či sa sankcia uložená v konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť ako prvé, zohľadňuje v konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť ako posledné, aby sa zabránilo situácii, keď dotknutá osoba nakoniec znáša nadmerné bremeno.

(13) Podľa § TP platí, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú najmä prokurátor a policajt.