DOHODA O SPOLUPRÁCI V OBLASTI OBRANY MEDZI VLÁDOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VLÁDOU SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH: MÝTY A HYSTÉRIA.

Jozef Semančín21. 1. 2022

Návrh na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických (ďalej len „Slovenská dohoda“) je nepochybne dokumentom, ktorý je oprávnene posudzovaný naprieč celou spoločnosťou Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Návrh Slovenskej dohody bol pripomienkovaný ako laickou, tak i odbornou verejnosťou a štátnymi orgánmi. Pri vyhodnocovaní vhodnosti a správnosti znenia návrhu Slovenskej dohody bolo pomerne často argumentované, že na viacerých miestach odporuje vnútroštátnemu právnemu poriadku. Podľa nášho názoru posudzovanie medzinárodných dohôd len z hľadiska toho, či a v akom rozsahu medzinárodná dohoda odporuje vnútornému právnemu poriadku, nie je z právneho hľadiska úplne správne. Z politického hľadiska Slovenskú dohodu neposudzujeme.

Účelom bilaterálnych medzinárodných zmlúv je úprava vzťahov dvoch alebo viacerých krajín s viac či menej odlišnými vlastnými vnútroštátnymi úpravami. Je preto prirodzené a nie zriedkavé, že v medzinárodných dohodách sú vzťahy upravené takým spôsobom, ktoré sa môžu líšiť od jednotlivých právnych poriadkov strán dohody a môžu byť s nimi aj v rozpore. Nemožno preto logicky očakávať, že podmienky, na ktorých sa strany v medzinárodnej dohode dohodli, budú zodpovedať vnútroštátnym poriadkom strán dohody.

Na uvedené reflektuje aj Ústava SR, keď v čl. 1 ods. 2 ustanovuje, že: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“

Napríklad v medzinárodnom zmluvnom práve je štandardné, že osoby jedného štátu, ktoré sa nachádzajú ma území cudzieho štátu a požívajú diplomatické imunity a výsady, sú z jeho jurisdikcie vyňaté. Klasickým príkladom sú diplomatickí zástupcovia, ktorí sú vyňatí z trestnej jurisdikcie prijímaného štátu 1 ; takéto osoby však podliehajú jurisdikcii vysielajúceho štátu 2 . Nepochybne takáto dohoda môže z právneho hľadiska pôsobiť diskriminačne, pretože takýmto osobám priznáva práva, ktoré občania SR jednoducho nemajú. SR je však ňou viazaná a je povinná ju rešpektovať a v tomto prípade ako aj v iných prípadoch je otázkou politickou, či konkrétna medzinárodná dohoda má byť uzavretá alebo nie. Podobný princíp je vyjadrený aj vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve, podľa ktorého: „Strana sa nemôže dovolávať ustanovení svojho vnútroštátneho práva ako dôvodu pre neplnenie zmluvy.“ 3 Vieme si predstaviť, akú váhu by mali medzinárodné zmluvy, ak by akákoľvek jej zmluvná strana dokázala spochybniť jej platnosť z dôvodu, že odporuje zákonu, ktorý prijala.

Preto návrh Slovenskej dohody nemožno posudzovať len a cez optiku toho, že obsahuje také ustanovenia, ktoré sú odlišné od ustanovení vnútroštátneho poriadku. Myslíme si, že znenie Slovenskej dohody z právneho hľadiska je potrebné podrobiť prieskumu prostredníctvom právnej komparácie medzinárodných zmlúv, ktoré za rovnakým účelom už Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) uzavreli s inými členskými štátmi Európskej únie. Politické hodnotenie do tohto článku nepatrí.

Z tohto dôvodu sme porovnali niektoré dôležité ustanovenia Slovenskej dohody s Dohodou medzi USA a Maďarskom (ďalej len „Maďarská dohoda“) a Dohodou medzi USA a Poľskom (ďalej len „Poľská dohoda“). Porovnanie týchto dohôd sme zvolili z dôvodu, že SR, Maďarská republika (ďalej len „MR“) a Poľská republika (ďalej len „PR“) patria do rovnakého geografického priestoru a sú si geopoliticky najbližšie.

PRÍSTUP K DOHODNUTÝM ZARIADENIAM A PRIESTOROM A ICH VYUŽÍVANIE – ČLÁNOK 3

Podľa tohto článku Slovenská republika umožňuje ozbrojeným silám USA, ich dodávateľom a závislým osobám riadiť a užívať dohodnuté zariadenia a priestory (medzi ktoré k dnešnému dňu patria Vojenské letisko Malacky-Kuchyňa a Vojenské letisko Sliač), kontrolovať vstup do týchto zariadení, a na osobitnú žiadosť zabezpečiť dočasný prístup aj k iným zariadeniam a priestorom, ktoré sú vo vlastníctve samosprávy a súkromných osôb, a vykonávať stavebné práce a uskutočňovať zmeny v týchto zariadeniach a priestoroch. USA nie sú povinné platiť za takéto užívanie žiadne nájomné alebo podobné platby; zodpovedajú však za náklady, ktoré súvisia s úpravou dohodnutých zariadení a priestorov, ktoré užívajú výlučne a ak ich užívajú spoločne so SR, zodpovedajú za tieto náklady proporčne 4 .

Tento článok je veľmi podobný a v niektorých častiach takmer rovnaký ako má Maďarská dohoda a vo veľkej miere je podobný s Poľskou dohodou. Je však v niektorých častiach rozdielny.

Napríklad MR je povinná umožniť USA riadiť a užívať určené zariadenia a priestory pri rešpektovaní suverenity a zákonov, a naviac oproti SR aj pri rešpektovaní svojich medzinárodných záväzkov 5 ; ďalej tento článok v Maďarskej dohode obsahuje pravidlo konzultovať a povinnosť brať do úvahy názor oboch strán. SR si toto pravidlo nevyrokovala.

Podľa Maďarskej dohody je MR povinná zabezpečiť dočasný prístup aj k iným ako určeným zariadeniam a priestorom v rozsahu, ako je to možné 6 . Aj podľa Poľskej dohody je PR povinná zabezpečiť takýto prístup, ak je to možné a berúc do úvahy bezpečnosť verejnosti 7. SR takéto pravidlo nemá dohodnuté a je otázne, ako podľa súčasného právneho stavu je SR schopná operatívne zabezpečiť prístup k zariadeniam a priestorom vlastnených súkromnými osobami.

Podľa Poľskej dohody USA nemôžu vykonávať stavebné úpravy pokiaľ výkonný zástupca PR vznesie námietky. SR ani MR možnosť vzniesť takéto námietky nemá.

PREDSUNUTÉ ROZMIESTNENIE OBRANNÝCH ZARIADENÍ, ZÁSOB A MATERIÁLU – ČLÁNOK 4

Podľa tohto článku SR umožňuje ozbrojeným silám USA pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál v dohodnutých zariadeniach a priestoroch, prípadne podľa vzájomnej dohody aj na iných miestach, s tým, že výlučne ozbrojené sily USA budú mať kontrolu nad takýmto materiálom a zariadeniami 8 .

Aj tento článok je veľmi podobný a v niektorých častiach takmer rovnaký ako má Maďarská dohoda a je veľmi podobný s Poľskou dohodou. Opäť, rozdiely sú aj v tomto článku.

Podľa Maďarskej dohody USA môžu prepravovať, rozmiestňovať a skladovať pri rešpektovaní suverenity a zákonov MR a naviac oproti SR aj pri rešpektovaní medzinárodných záväzkov MR 9 ; v Maďarskej dohode je naviac dohodnutá povinnosť brať do úvahy názor oboch strán. SR si toto pravidlo nevyrokovala. Na jednej strane platí, že pri preprave, rozmiestňovaní a skladovaní má USA povinnosť rešpektovať zákony Slovenskej republiky (pozn. predpokladáme, že ide o nesprávny preklad termínu laws z anglického originálu, ktorý zahŕňa nielen zákony ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy), vrátane atómového zákona (podľa ktorého je využívanie atómovej energie na iné, ako mierové účely, zakázané) 10 . Na druhej strane Slovensko je viazané aj rôznymi medzinárodnými dohodami ako napr. Dohovorom o nešírení jadrových zbraní (a v tomto kontexte aj Dohovorom s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, podľa ktorej je Slovensko zodpovedné za jadrový materiál, ktorý sa nachádza na jeho území 11 ), Dohovorom o chemických zbraniach, Dohovorom o biologických a toxínových zbraniach. Aj tieto dohody by mali byť rešpektované, avšak povinnosť ich rešpektovania nie je explicitne uvedená v Slovenskej dohode ako je to v Maďarskej dohode. Slovenská dohoda sa odvoláva len na rešpektovanie suverenity a zákonov.

BEZPEČNOSŤ – ČLÁNOK 6

Podľa tohto článku má SR prijať potrebné opatrenia na zaistenie ochrany, bezpečnosti a zabezpečenia ozbrojených síl USA, dodávateľov USA, závislých osôb a rozmiestneného materiálu a opatrenia na ochranu a zabezpečenie úradných informácií 12. Po druhé, USA majú právo vykonať všetky práva a právomoci a prijať všetky opatrenia na obranu, udržanie alebo obnovenie poriadku a na ochranu ozbrojených síl USA, dodávateľov USA a závislých osôb 13.

Znenie článku je takmer totožné s príslušným článkom Maďarskej dohody, s výnimkou dvoch bodov. Podobne je to aj s Poľskou dohodou.

SR nesie zodpovednosť za bezpečnosť na celom území SR, vrátane dohodnutých zariadení a priestorov 14 , ktoré využívajú a riadia USA. Podľa Maďarskej dohody MR zodpovedá primárne len za bezpečnosť mimo dohodnutých zariadení a priestorov, t. j. za bezpečnosť v týchto dohodnutých zariadeniach a priestoroch zodpovedá USA.

Po druhé, podľa Slovenskej aj Maďarskej dohody sa vyžaduje koordinácia opatrení na obranu, udržanie alebo obnovenie poriadku a na ochranu ozbrojených síl USA, ktoré môžu prijať USA, pričom podľa Slovenskej dohody by takéto opatrenia mali byť konzultované 15 , podľa Maďarskej dohody musia byť konzultované, s výnimkou prípadu, ak nie je možné ich konzultovať v naliehavých prípadoch 16 .

PR si naviac vyrokovala, že mimo dohodnutých zariadení a priestorov môžu USA operovať len na základe súhlasu príslušných úradov PR a pri vykonávaní takýchto operácií musia preukázať svoj špeciálny status, kontaktovať orgány PR a vykonávať takúto operáciu v súlade s ich inštrukciami. Takúto možnosť Slovensko ani Maďarsko nemá.

TRESTNÁ PRÁVOMOC – ČLÁNOK 12

Tento článok dopĺňa ustanovenia Zmluvy medzi členskými krajinami NATO upravujúcej status ich ozbrojených síl (ďalej len „Zmluva NATO“), ktoré sa týkajú trestnej a disciplinárnej právomoci. Podľa článku 12 Slovenskej dohody sa SR vzdáva práva na výkon trestnej právomoci, ktorú by podľa Zmluvy NATO inak mala; toto vzdanie sa má SR právo v individuálnom prípade odvolať 17.

Ďalej Zmluva NATO určuje, že štát, ktorý vysiela ozbrojené sily, ma vykonať svoju právomoc na konania, ktorého sa dopustil príslušník armády v súvislosti s plnením služobných povinností. Môže vzniknúť otázka o tom, či dané konanie bolo vykonané v súvislosti s plnením služobných povinností alebo mimo plnenia služobných povinností. V takomto prípade podľa článku 12 Slovenskej dohody je rozhodujúce osvedčenie vydané príslušným orgánom USA, ktoré určuje, či sa príslušník dopustil konania v súvislosti s plnením svojich služobných povinností alebo nie.

Znenie je takmer rovnaké so znením Maďarskej dohody a podobné so znením Poľskej dohody.

MR si však vyrokovalo, že ak má pochybnosti o tom, či konanie bolo vykonané v rámci plnenia služobných povinností. tak ako to bolo určené osvedčením vydaným príslušným orgánom USA (a teda spadá pod americkú jurisdikciu), majú príslušné orgány MR a USA konzultovať a MR má právo nechať si od nadriadeného orgánu potvrdiť vydané osvedčenie 18. Ďalej si vyrokovalo, že závislé osoby ozbrojených síl USA, ktoré sú štátnymi príslušníkmi alebo rezidentmi MR, majú osobitný režim 19 . Takéto podmienky SR dohodnuté nemá.

DISCIPLÍNA – ČLÁNOK 14

Podľa tohto článku orgány ozbrojených síl USA sú zodpovedné za poriadok a bezpečnosť a môžu vykonávať policajné právomoci v dohodnutých zariadeniach a priestoroch alebo priestoroch, v ktorých sa inak môžu nachádzať ozbrojené sily USA, na účely udržania disciplíny a poriadku. V oblastiach, v ktorých spoločne využívajú ozbrojené sily, sa na výkone dozoru policajných právomocí SR a USA dohodnú.

Znenie je takmer rovnaké so znením Maďarskej dohody a je veľmi podobné s Poľskou dohodou.

NÁROKY NA NÁHRADU ŠKODY – ČLÁNOK 15

Podľa tohto článku nároky na náhradu škody, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia osôb pri výkone ich služobných povinností, sa predkladajú slovenským orgánom a posudzujú pred slovenskými orgánmi podľa Zmluvy NATO (pozn. v princípe a zjednodušene, nároky sa neuplatňujú proti jednotlivým členom ozbrojených síl ale proti členskému štátu); ďalej podľa tohto článku príslušníci ozbrojených síl USA, vrátane civilnej zložky, sú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností 20. Pre určenie, či škoda vznikla v súvislosti s plnením služobných povinností alebo mimo plnenia služobných povinností je rozhodujúce osvedčenie vydané príslušným orgánom USA 21.

Znenie je takmer rovnaké so znením Maďarskej dohody a veľmi podobné s Poľskou dohodou.

MR si však vyrokovalo, že ak má pochybnosti o tom, či škoda vznikla v rámci plnenia služobných povinností tak, ako to bolo určené osvedčením vydaným príslušným orgánom USA, MR má právo nechať si od nadriadeného orgánu potvrdiť vydané osvedčenie 22. Podľa Poľskej dohody, ak má príslušný orgán pochybnosti, príslušný orgán PR má právo konzultovať uvedenú záležitosť s príslušným orgánom USA 23 . SR si takúto možnosť nevyrokovala.

POSTAVENIE DODÁVATEĽOV – ČLÁNOK 26

Článok 26 vyníma dodávateľov USA (napr. podmienky zamestnávania, udeľovanie licencií, registráciu podnikateľských subjektov, platenie daní) spod pôsobnosti slovenských predpisov 24.

Znenie je takmer rovnaké so znením Maďarskej dohody a veľmi podobné s Poľskou dohodou.

VEREJNÉ SLUŽBY A KOMUNIKÁCIE – ČLÁNOK 28

Účelom článku 28 Dohody o spolupráci je na jednej strane špecifikovať úhradu poplatkov za verejné služby, a na strane druhej určiť vzájomné práva a povinnosti pri využívaní telekomunikačných systémov (tzv. rádiové spektrum).

Znenie tohto článku je prakticky totožné s Maďarskou dohodou a veľmi podobné s Poľskou dohodou.

Slovenská dohoda naviac obsahuje ustanovenie o poplatkoch za správu komunálneho odpadu, ktoré majú byť vo výške stanovenej slovenskými orgánmi. Ďalej v porovnaní s Maďarskou dohodou Slovenská dohoda naviac obsahuje povinnosť USA urýchlene konzultovať so SR situáciu, ak by USA používaním svojej telekomunikácie spôsobovali škodlivé rušenie, s cieľom zmierniť takéto rušenie. MR takéto podmienky dohodnuté nemá.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ – ČLÁNOK 27

Podľa tohto článku má byť Slovenská dohoda vykonávaná v súlade ochranou životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti 25.

Znenie je takmer rovnaké so znením Maďarskej dohody a veľmi podobné s Poľskou dohodou.

NADOBUDNUTIE PLATNOSTI, ZMENA A TRVANIE – ČLÁNOK 30

Podľa tohto článku Slovenská dohoda nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca (v princípe 60 dní) po odovzdaní neskoršej nóty, počiatočné obdobie je 10 rokov a môže byť vypovedaná s jednoročnou výpovednou lehotou 26.

Znenie je takmer rovnaké so znením Maďarskej dohody a veľmi podobné s Poľskou dohodou s výnimkou, že Maďarská dohoda sa stáva platnou 1 mesiac po odovzdaní poslednej nóty 27 a Poľská dohoda môže byť vypovedaná s dvojročnou výpovednou lehotou 28.

ZÁVER

Myslíme si, že vybrané ustanovenia Slovenskej dohody majú veľmi podobné až totožné znenie ako Maďarská dohoda a veľmi podobné znenie ako Poľská dohoda. Sú však medzi nimi aj rozdiely, niektoré v prospech Slovenskej dohody, niektoré v jej neprospech.

Podľa nášho názoru do Slovenskej dohody je vhodné doplniť ustanovenia o povinnosti USA rešpektovať medzinárodné záväzky SR a povinnosť brať do úvahy názor SR v článku 3 (Prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a ich využívanie) a článku 4 (Predsunuté rozmiestnenie obranných zariadení, zásob a materiálu), opraviť preklad „laws“ zo zákonov na všeobecné právne predpisy vo viacerých článkoch, zmeniť text článku 6 (Bezpečnosť) tak, aby SR nezodpovedala za bezpečnosť v dohodnutých zariadeniach a priestoroch, ktoré majú pod kontrolou USA a zmeniť článok 12 (Trestná právomoc) a článok 15 (Náhrada škody), aby SR mala právo nechať si potvrdiť u nadriadeného orgánu osvedčenie vydané príslušným orgánom o tom, že konanie napr. príslušníka ozbrojených síl bolo vykonané v súvislosti s plnením služobných povinností.


1 Viedenský dohovor o diplomatických stykoch v článku 31 ods. 1 ustanovuje, že : „Diplomatický zástupca je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je taktiež vyňatý z jeho civilnej a správnej jurisdikcie, s výnimkou konkrétne stanovených prípadov.

2 Podľa článku 31 ods. 4 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch „Vyňatie diplomatického zástupcu z jurisdikcie prijímajúceho štátu neznamená jeho vyňatie z jurisdikcie štátu vysielajúceho“.

3 Článok 27 Viedenského dohovoru o zmluvnou práve.

4 Článok 3 Slovenskej dohody.

5 Článok III ods. 1 Maďarskej dohody.

6 Článok III ods. 3 Maďarskej dohody.

7 Článok 3 ods. 4 Poľskej dohody.

8 Článok 4 Slovenskej dohody.

9 Článok IV ods. 1 Maďarskej dohody.

10 § 3 ods. (2) Zákona č. 541/2006 Z. z.

11 Článok 90 písm. (a) Dohovoru.

12 Článok 6 ods. 1 Slovenskej dohody.

13 Článok 6 ods. 2 Slovenskej dohody.

14 Článok 6 ods. 1 Slovenskej dohody.

15 Článok 6 ods. 2 Slovenskej dohody.

16 Článok VI ods. 3 Maďarskej dohody.

17 Článok 12 ods. 1 Slovenskej dohody.

18 Článok XII ods. 6 Maďarskej dohody.

19 Článok XII ods. 7 Maďarskej dohody.

20 Článok 15 ods. 1 Slovenskej dohody.

21 Článok 15 ods. 3 Slovenskej dohody.

22 Článok XV ods. 3 Maďarskej dohody.

23 Článok 18 ods. 3 Poľskej dohody.

24 Článok 26 ods. 1 Slovenskej dohody.

25 Článok 27 ods. 1 Slovenskej dohody.

26 Článok 30 ods. 1 Slovenskej dohody.

27 Článok XXX ods. 1 Maďarskej dohody.

28 Článok 37 ods. 2 Poľskej dohody.

Referencie


S Jozefom naša banka spolupracuje dlhodobo v oblasti prípravy komplexnej úverovej dokumentácie. Osobne som Jozefa a jeho tím zažil na viacerých projektových realitných financovaniach, či už išlo o refinancovanie existujúcich nehnuteľností, alebo o nový development. Vážim si doterajšiu spoluprácu s kanceláriou Semančín & Partners, oceňujem ich profesionalitu, časovú flexibilitu, schopnosť pripraviť vyváženú právnu dokumentáciu pre všetky zúčastnené strany a osobnú zainteresovanosť Jozefa ako part...
Jozef Futrikanič, Československá obchodná banka, a.s.