Právny žurnál: Boli vaši predkovia emigranti? Možno by vám mala na Slovensku patriť nehnuteľnosť a ani o tom neviete

Masívne emigračné vlny slovenských občanov počas 19. a 20. storočia spôsobili, že mnoho Slovákov a ich potomkov v súčasnosti žije v krajinách mimo Európskej únie (ďalej len „EÚ“), veľa z nich bez zásadnejšieho kontaktu so Slovenskom. V poslednom období sa v našej praxi stretávame s javom, kedy pri dedičských konaniach v zahraničí mimo EÚ dedičia nepredpokladajú existenciu nehnuteľného majetku v rodnej krajine poručiteľa či jeho predka a po zdedení hnuteľných a nehnuteľných majetkov v ich domovskej krajine tak považujú dedenie za ukončené.

Emigranti však na Slovensku spravidla zanechali svoje nehnuteľnosti, a tak sa môže stať, že ich potomkovia žijúci napr. v USA, Kanade, Austrálii, či iných kútoch sveta ani netušia, že dediť nemali len v domovskej krajine poručiteľa, ale aj na Slovensku. Väčšinou sa o takomto nehnuteľnom majetku poručiteľa dozvedia úplne náhodou alebo v iných prípadoch aj cielene pri hľadaní svojich predkov. Ako postupovať, ak sa vás táto téma týka, si vysvetlíme v dnešnom Právnom žurnále.

Mgr. Petronela Rybová, advokátska koncipientka

JUDr. Karol Nagy, advokát

Úvodom popisovaná situácia sa vzťahuje na tie dedičské konania, ktoré prebiehajú mimo EÚ. Najčastejšie ide o dedičské konania v USA, ktoré boli imigračnou destináciou mnohých Slovákov nielen koncom 19. a začiatkom 20. storočia, ale aj po druhej svetovej vojne a po roku 1989, no nevyhýba sa ani ostatným krajinám mimo EÚ. V praxi sa stretávame s tromi prípadmi:

1. platný dedičský titul z krajiny mimo EÚ obsahuje konkrétnu špecifikáciu nehnuteľnosti zodpovedajúcu požiadavkám podľa § 42 ods. 2 písm. c zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKN“) nachádzajúcej sa na Slovensku (v takomto prípade dedič mal vedomosť o majetku poručiteľa na území Slovenskej republiky),

2. platný dedičský titul z krajiny mimo EÚ obsahuje konkrétnu špecifikáciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Slovensku, ktorá však nespĺňa požiadavky podľa § 42 ods. 2 písm. c ZKN (v takomto prípade dedič mal vedomosť o majetku poručiteľa na území Slovenskej republiky),

3. platný dedičský titul z krajiny mimo Európskej únie neobsahuje konkrétnu špecifikáciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Slovensku, a len generálne uvádza, že všetok nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci majetok, nadobudnú konkrétni dedičia (v takomto prípade dedič nemal vedomosť o majetku poručiteľa na území Slovenskej republiky vôbec alebo mal len všeobecnú vedomosť, že niekde na území Slovenskej republiky takýto majetok je).

V prvom prípade je postup najjednoduchší. V zmysle § 63 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej ,,ZMPSP“) rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1 ZMPSP, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach, majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.

Ak je tak v závete alebo akomkoľvek inom prípustnom druhu robenia poriadku pre prípad smrti slovenská nehnuteľnosť špecifikovaná podľa § 42ods. 2 písm. c ZKN a sú splnené aj ostatné požiadavky podľa § 42 ZKN, musí dedič požiadať príslušný slovenský súd o uznanie dedičského rozhodnutia vydaného štátom, v ktorom prebehlo dedičské konanie tak, aby malo toto rozhodnutie právne účinky aj na území Slovenskej republiky. Po uznaní rozhodnutia je už potrebné iba zapísať právo dediča k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

V zmysle § 34 ZKN platí, že „Práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli zo zákona rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.“

Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor môže vykonať záznam bez návrhu, ale aj na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že v takýchto prípadoch dedenia v zahraničí príslušný okresný úrad, katastrálny odbor nemá mať odkiaľ a ako sám vedomosť o takejto skutočnosti, tak záznam bez návrhu neprichádza do úvahy, ale je potrebné v tomto prípade aby vlastník, dedič alebo ním splnomocnená osoba podala na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor návrh na zápis práv k nehnuteľnosti záznamom.

Ak platný dedičský titul z krajiny mimo EÚ obsahuje konkrétnu špecifikáciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Slovensku, ktorá však nespĺňa požiadavky podľa § 42 ods. 2 písm. c ZKN alebo neobsahuje konkrétnu špecifikáciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Slovensku vôbec, samotné uznanie zahraničného rozhodnutia by nepostačovalo, keďže ani po jeho uznaní by nebolo možné vykonať zápis záznamom v katastri nehnuteľností, pretože takéto rozhodnutie nie je spôsobilé na zápis práva do katastra.

Napriek tomu, že uznanie vyššie uvedeného rozhodnutia by dedičovi nezabezpečilo zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, neznamená to, že nejestvuje spôsob, ktorým by sa dedič k zápisu vlastníctva do katastra nehnuteľnosti nedokázal dostať. Podľa § 17 ZMPSP sa dedičské právne pomery spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti. Dedičské konanie na Slovensku sa tak nebude spravovať slovenským právnym poriadkom, ale spravidla právnym poriadkom domovského štátu poručiteľa.

Právnym poriadkom domovského štátu poručiteľa sa tak bude posudzovať aj spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu. To isté právo je rozhodujúce aj pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti sú prípustné. Forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase, keď závet urobil. Stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený.

S prihliadnutím na vyššie uvedené teda platí, ak poručiteľ s domovským štátom mimo EÚ zriadil závet, do ktorého zahrnul aj nehnuteľnosti spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky podľa § 42 ods. 2 písm. c ZKN, alebo neobsahuje konkrétnu špecifikáciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Slovensku vôbec, v súlade s právnym poriadkom daného štátu, tak aj v takom prípade bude dedičské právo dediča platné, a teda dedič bude mať nárok na takto zdedenú nehnuteľnosť, avšak bude potrebné ešte v záujme konečného zápisu vlastníckeho práva do príslušnej evidencie nehnuteľností, uskutočniť prejednanie dedičstva aj v Slovenskej republike.

Obdobne je potrebné postupovať, t. j. prejednať dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike aj v nižšie uvedených prípadoch:

a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo

b) ak tu mal poručiteľ bydlisko, a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje,

c) tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky (§ 45 ods. 1 ZMPSP).

V zmysle vyššie uvedených ustanovení ZMPSP tak bude na zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností nevyhnutné, aby sa slovenské dedičstvo poručiteľa prejednalo v Slovenskej republike. Na prejednanie dedičstva bude príslušný súd podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Súdu je nevyhnutné v návrhu na začatie dedičského konania predložiť závet alebo akýkoľvek iný prípustný druh robenia poriadku pre prípad smrti, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi.

Výsledkom slovenského dedičského konania je vydanie uznesenia o dedičstve, na základe ktorého sa vlastníctvo k nehnuteľnosti zapíše do katastra záznamom. Návrh na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podáva notár ako súdny komisár. Ak chce dedič proces zápisu vlastníckeho práva urýchliť, nič mu nebráni v tom, aby návrh na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podal sám. Nesmie však zabudnúť na vyznačenie právoplatnosti na uznesení o dedičstve.

Čo netreba opomenúť

V prípade záujmu o zdedenie nehnuteľnosti na Slovensku netreba opomínať ani skutočnosť, že s vlastníctvom nehnuteľnosti sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti. Tou je aj platenie miestnej dane z nehnuteľnosti. Ak sa poručiteľ o nehnuteľnosť na Slovensku nezaujímal, s najväčšou pravdepodobnosťou neprichádzalo ani k plateniu miestnej dane, ktorá môže za niekoľko desiatok rokov predstavovať nezanedbateľnú sumu. Ak si aj mesto, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, nezabezpečilo daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré patrí k účinným nástrojom zabezpečenia daňového nedoplatku, môže si svoje pohľadávky uplatniť priamo v dedičskom konaní.

V prípade dlhšie nepovšimnutej nehnuteľnosti môže prísť aj k jej chátraniu. Ak by stavba svojím stavom ohrozovala život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak ju nie je nevyhnutné ihneď odstrániť, stavebný úrad nariadi jej vlastníkovi vykonať neodkladné zabezpečovacie práce, ktoré budú pre dediča predstavovať ďalšie náklady.

Pri iniciovaní dedičského konania alebo podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia je potrebné tiež vziať do úvahy a nezabudnúť na to, že dedičovi vzniknú aj nevyhnutné náklady, ktoré sú s nadobudnutím, resp. vlastníctvom nehnuteľnosti spojené. V neposlednom rade je potrebné pripomenúť, že dedič za účelom účasti na dedičských pojednávaniach na Slovensko cestovať nemusí. Na celé dedičské konanie, vrátane prijatia či odmietnutia dedičstva, sa dedič môže nechať zastúpiť zástupcom, ktorý môže byť advokátom alebo fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony.