Právny žurnál: Legislatívny kompas – október 2023

Prinášame vám najnovšie informácie zo sveta práva za mesiac október 2023 v našom Legislatívnom kompase.

Tu sú najdôležitejšie novinky:

1. Časť Trestného zákona o prepadnutí majetku je v rozpore s ústavou. Čo to presne znamená?

2. Aké významné zmeny prináša novela zákona o registri trestov?

3. Údaje do obchodného registra budú po novom zapisovať aj notári.

JUDr. Vladimír Menich, advokát

Časť Trestného zákona o prepadnutí majetku je v rozpore s ústavou

Časť Trestného zákona týkajúca sa povinného trestu prepadnutia majetku je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom Ústavný súd (ÚS) SR. Dve ustanovenia Trestného zákona napadla v roku 2021 skupina poslancov Národnej rady SR, prevažne za stranu Smer. Zastupoval ich exminister vnútra a novozvolený poslanec Robert Kaliňák.

Napadnutými ustanoveniami zákonodarca ustanovil nevyvrátiteľnú domnienku, že pri spáchaní ktoréhokoľvek trestného činu podľa § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona je spravodlivým a primeraným práve a len taký trest, ktorého súčasťou je aj prepadnutie majetku páchateľa.

Ústavný súd však na základe vývoja slovenskej trestnoprávnej úpravy, právneho poriadku členských štátov Európskej únie ako aj judikatúry ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie konštatoval, že povinnosť súdu uložiť v taxatívne vymedzených prípadoch trest prepadnutia majetku odporuje princípom ústavy a relevantnej judikatúre ESĽP a Súdneho dvora, a to najmä z dôvodov, že sa vytvára priestor na také zásahy do vlastníckeho práva dotknutých osôb, ktoré môžu byť v konkrétnom prípade neprimerané a zároveň odporujúce zásade ochrany legálne nadobudnutého majetku.

„Takáto povinnosť totiž odporuje princípu primeranosti trestov, keďže požiadavku uloženia trestu, ktorý je v konkrétnych okolnostiach veci primeraný a spravodlivý, nahrádza nevyvrátiteľnou domnienkou, že v taxatívne určených prípadoch je primeraným a spravodlivým vždy iba trest prepadnutia majetku,“ skonštatoval predsa ÚS Ivan Fiačan.

Rozhodnutie Ústavného súdu nezasiahne do právoplatných a vykonaných rozhodnutí. V prípade právoplatných a nevykonaných rozsudkov zákon pripúšťa odsúdeným obnovu konania. O tom však budú rozhodovať už všeobecné súdy.

Ustanovenia trestného zákona, ktoré uznali za nezákonné, prestávajú byť účinné. Parlament musí tieto ustanovenia dostať do súladu s ústavou do šiestich mesiacov, inak by stratili platnosť. Rozhodnutie Ústavného súdu nezasiahne do právoplatných a vykonaných rozhodnutí. V prípade právoplatných a nevykonaných rozsudkov zákon pripúšťa odsúdeným obnovu konania. O tom však budú rozhodovať už všeobecné súdy.

Novela zákona o registri trestov prináša významné zmeny

Nový zákon o registri trestov je výsledkom snahy o zvýšenie transparentnosti, efektívnosti evidencie o odsúdeniach a ochrany práv občanov, najmä detí a mládeže. Cieľom Generálnej prokuratúry je zabrániť ich potencionálnemu sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu. Novela zákona by taktiež mala prispieť k zjednodušeniu a zefektívneniu používania registru trestov.

Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí minimalizácia počtu subjektov a účelov oprávnených na vyžiadanie odpisu registra trestov. Občania uchádzajúci sa o zamestnanie v bezpečnostnej alebo technickej službe nebudú musieť predkladať odpis z registra trestov. Týka sa to tiež uchádzačov o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti. Občan bude teda odbremenený od povinnosti predložiť verejnú listinu zamestnávateľovi a uhradenia poplatku. Zamestnávatelia, ktorí si odpis vyžiadali, sa častokrát dozvedeli aj také skutočnosti, na ktoré z dôvodu ochrany osobnosti nemali nárok.

Ďalšou zmenou je úprava obsahu verejnej listiny. Vo výpise z registra trestov budú uvedené aj informácie o odsúdeniach súdmi členských štátov Európskej únie. Nastane tak výrazné zjednodušenie procesu, keďže bolo v minulosti potrebné o tieto informácie požiadať prostredníctvom zastupiteľského úradu, alebo vycestovaním do samotného štátu.

Novela zákona so sebou taktiež prináša nové typy verejných listín, ktoré budú slúžiť na zlepšenie kvality niektorých zamestnaní, civilného procesu a ochranu detí a mládeže. Novými typmi listín sú výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces.

Údaje do obchodného registra budú po novom zapisovať aj notári

Národná Rada Slovenskej Republiky v júni schválila dôležitú zmenu, ktorá by mala zlepšiť dlhodobo nepriaznivú situáciu pri registrácií údajov do obchodného registra. Od 1. novembra 2023 budú môcť vykonávať registráciu údajov aj externí registrátori, teda notári. Pôjde však len o vykonávanie prvozápisov spoločností s ručením obmedzeným. Registračné žiadosti na prvozápis ostatných foriem spoločností alebo družstva do obchodného registra, zmenu údajov alebo ich výmaz bude u notárov možné podávať až od roka 2025, dovtedy to bude naďalej robiť iba registrový súd.

Jeden z hlavných dôvodov, ktoré poslanci v dôvodovej správe uviedli, bola preťaženosť súdov, a to najmä v Bratislave. Zapojenie notárov ako ďalšej možnosti registrácie okrem samotného registrového súdu pozitívne vnímajú podnikatelia ako aj Slovenská advokátska komora, ktorá hovorí o správnom kroku vpred v rámci zjednodušovania procesov pre tisíce podnikateľov.

Novinku schválili poslanci v pozmeňovacom návrhu k vládnej novele, ktorá mala pôvodne zabezpečiť, aby koneční užívatelia výhod, teda typicky majitelia firiem, nemuseli zapisovať do obchodného registra aj údaje o ich občianskych preukazoch. Týka sa to aj mimovládnych organizácií. Evidenciu druhu a čísla dokladu totožnosti považoval rezort spravodlivosti za problematickú najmä v prípadoch, keď dochádzalo k vydaniu nového dokladu totožnosti, čo nútilo zapísané osoby aktualizovať údaje zapísané v registroch. V prípade cudzincov sa bude naďalej vyžadovať evidencia údajov a čísla dokladu totožnosti, keďže títo často nedisponujú rodným číslom či obdobným jednoznačným identifikátorom.

Novela Zákona o obchodnom registri rieši aj dôležitú otázku zastúpenia. Pri zastúpení navrhovateľa sa bude prihliadať len na splnomocnenie udelené advokátovi, notárovi, fyzickej osobe, ktorá je zamestnancom navrhovateľa alebo zamestnancom právnickej osoby, ktorá je s navrhovateľom majetkovo alebo personálne spojená. Táto zmena by mala zabrániť prípadnému pokútnictvu a zároveň by mala obmedziť možné podvody.

Po splnení všetkých zákonných podmienok notár osvedčí ich splnenie vo forme notárskej zápisnice, vykoná zápis do obchodného registra a zároveň zabezpečí uloženie listín do zbierky listín. Notárom zo zákona nevyplýva lehota na vykonanie zápisu, v prípade osobného podania sa však predpokladá, že zápis vykonajú na počkanie.